Dnešná doba je taká zvláštna. Zrýchlená. Pod vplyvom internetu, mobilných telefónov. Kamkoľvek sa pohnete, vidíte ľudí s telefónmi v ruke. Idú spolu na kávu – stretnúť sa, porozprávať sa a… Nuž sedia tam pri jednom stole, ale každý “ťuká” do toho svojho mobilu. Zvyknem sa pýtať: “Načo sa stretli, keď si aj tak každý ide to svoje?”
A tu sme niekde pri podstate toho, o čom chcem hovoriť. Spomenuté technické zariadenia nemôžu nahradiť živé rozprávanie sa. Veď keď sa spolu stretneme, naštartujeme proces – vír energie, ktorá nám dá toho oveľa viac než to šikovné zariadenie – smartfón.
Prúdiaca energia nás vzájomne spája a vyživuje. Ľudia si to neuvedomujú, lebo nikde sa o tom nehovorí. Je čas prebúdzania sa, nachádzania vzájomnej spolupatričnosti. Ak sa začneme naozaj venovať jeden druhému a pozorne sa počúvať, naozaj sa dozvieme všeličo o sebe i o druhých. Niekedy nemusí byť príjemné, to čo sa dozvieme, ale užitočné to určite JE. Aj to zdanlivo zlé – vytvára dobro.
Nie je jednoduché prijať negatívne hodnotenia o sebe. Príde na to, ako prijmeme to, čo sme sa dozvedeli. Vždy sa prvé v človeku ozve urazené ego. Ak podľahneme jeho nálade, začneme živiť negatívnu energiu. To vôbec nie je účelné, lebo zlo sa dokáže mimoriadne efektívne rozvíjať. Je oveľa lepšie ísť na to úplne opačne. Pozitívnym prístupom sa paradoxne otvárame novým možnostiam. Dávame priestor pre dobro v sebe, v rodine, v spoločnosti, v krajine a v celom svete. To je to najdôležitejšie. Máme tak veľa vo svojich rukách. Len sa dať do konania správnych činov.
