Je dosť dobrá otázka. Nuž naladiť sa na život, ktorý prúdi okolo vás a vy ste v súlade s ním. To je to najkrajšie a najúžasnejšie, keď sa vám to podarí.
Veľakrát je to tak, že sa nachádzate v spoločnosti ľudí, s ktorými vás život doslova spriahol a ani neviete prečo. Pýtate sa: “Čo tu vlastne robím? Prečo musím počúvať to, čo tí okolo mňa riešia? Mňa to predsa nezaujíma! Ako sa z toho môžem dostať?” Beznádej. Už aby sa mi podarilo zmiznúť odtiaľto…
Iná situácia je, keď sa riadením osudu dostanete medzi ľudí, s ktorými vám je jednoducho dobre. Ani sami neviete, prečo to tak je. Ale cítite sa navzájom prepojení. Všetko, o čom sa hovorí, vás zaujíma a cítite, ako to baví aj tých okolo vás. Proste ste na jednej vlne.
Niekedy som si myslela, že to musí byť hĺbkou toho, o čom je práve vedený rozhovor. Ale práve som si uvedomila, že tým to nie je. Proste len jednoducho rozprávate, a všetkým je pri tom rozhovore dobre. Vtedy vo vás hrajú všetky bunky a mimovoľne cez vás prechádza energia. Cítite sa úplne svieži a je to nádherné. Nechce sa vám prestať. Ale nakoniec sa tie krásne chvíle predsa len skončia. No vo vás stále ostáva ten pocit spolupatričnosti a naplnenosti.
A to je najlepšie čo sa práve stalo. A stalo sa to z jednoduchého dôvodu. Je to ukážka toho, aký má byť život ľudí. Zmysluplný, uvoľnený, plný nadšenia a ĽUDSKOSTI.
Sme tu jeden pre druhého, priatelia. Odovzdávame si navzájom to najlepšie zo seba. Smejeme sa na jednoduchých milých veciach. Podporujeme sa vedome – jeden druhého. To je ten najvyšší stupeň rozvoja spoločnosti zajtrajška. A sme za to vďační.
