Čo je dobro a zlo? Prečo sa zlé veci dejú dobrým ľuďom? Dá sa o tom polemizovať veľmi dlho, vlastne nekonečne. Každý máme svoju predstavu o tom, čo je dobré a čo nie. Máme svoje spôsoby myslenia a vytvárame si vlastnú realitu. Realitu, v ktorej potom žijeme a zdá sa nám prirodzené, že tak fungujeme – žijeme.
Prečo nám nedochádza?
Otázka je, prečo nám nedochádza, že v tom našom svete chýbajú určité veci. Iné tam teda sú a vôbec sa nezamýšľame, či je to správne, či nie. Je to akosi automatické, že to tak je, ako to vnímame my sami. Ale je to naozaj správne, aké máme vnútorne nastavenie?
To, čo vnímame ako dobro, a je nám to tak prirodzené, môže byť druhému človeku úplne cudzie, neprirodzené a už vôbec nie dobré. To, čo je dobré mne, vôbec nemusí byť dobré pre druhého, a možno aj pre nikoho. Čo je mne prirodzené, vôbec nemusí byť prirodzené a dobré pre každého.
Otázky v hlave
Rovnako sa dá povedať, že sa vnímam ako dobrý človek, ale som takým naozaj? V hlave každého jedného sa denne premelie hádam aj 60.000 myšlienok za deň. Môžu byť len čisto pozitívne? Ruku na srdce: NIE! A môže za to jedinec – osoba – sám? Vieme vlastne, ako funguje myšlienkové pole? Máte vlastnú predstavu? A je vaša predstava správna? Koľko z tých myšlienok je vlastných – mojich?
Koľko tých myšlienok prichádza z poľa Nekonečna? Čo je ich úlohou? Majú nás povzbudiť? Majú nás naplniť šťastím? Majú nás rozladiť a priviesť k nenávisti k tomu čo sa mi deje, alebo toho čo mi podľa môjho názoru spôsobuje ZLO? Spomenula som si na Ježišovu vetu: “Kto je bez viny, nech hodí kameňom.” A to je len začiatok.
Čo je dobro a čo zlo?
Iste, sú bežné meradlá na posúdenie toho, čo je dobré a čo je zlé. Takže nebuďme príliš prísni a povedzme si, že zlo je krádež, zabitie, klamstvo, nevera, atd. A že dobro je láskavosť, čestnosť, úprimnosť, štedrosť, atd. Ruku na srdce, ktorý dobrák ani raz vo svojom živote nezaklamal, alebo nepovedal úplnú a celú pravdu?
Ktorý zločinec nemiloval a bol ochotný pre toho koho miloval obetovať aj svoj život? Nezdá sa vám, že to je naozaj všetko jeden veľký pletenec? Že všetko súvisí so všetkým a jadra podstaty sa vlastne ani nedá dopátrať?
Čo si priťahujeme do života?
Nie je to potom o tom, že si naozaj priťahujeme do svojho života to, na čom vlastne žijeme tam niekde hlboko vo svojom vnútri? Že ten Vesmír nám len prináša to, čo niekde hlboko v nás žije svoj život, hoci to nechceme vziať na vedomie? Darmo odvraciame hlavu od svojich presvedčení, lebo ak ich máme zažité, môžu sa zrealizovať. A prichádza to znova a znova. Vždy vtedy, keď to najmenej očakávame a najmenej potrebujeme.
Rozumieme si navzájom?
Práve vtedy, keď potrebujeme láskavú podporu od toho najbližšieho. Sledujeme toho najbližšieho, čo sa nám snaží povedať? Rozumieme mu? Sme tou chápavou bytosťou? Zdá sa, že v istých chvíľach ten najbližší je tak ponorený do svojich problémov, že nie je schopný vnímať, čo mu chcem práve vysvetliť. Je pohltený svojimi pocitmi a neschopný počúvať, čo sa mu snažím povedať.
Múdre pravidlá
Je také múdre pravidlo, ktoré sa oplatí dodržiavať. Pochádza z dielne spisovateľa Miguela Ruiza autora knihy Štyri dohody. Je to štvrtá dohoda, ktorá hovorí: “Rob veci tak dobre, ako práve dokážeš.” K tomu prináleží tiež, že to, čo nevieme ovplyvniť nechajme stáť. Neriešime teda myslenie toho druhého, lebo ten nás už vôbec nechce počúvať a ani nepočúva. Takže musí si na to prísť sám. Ako? Nuž tak, že zistí sám, že onen problém sa dá vyriešiť aj inak. Úplne hladko, jednoducho a bez bolesti. Ale možno mu to nikdy nepríde a nezabliká kontrolka, že som mu to predsa hovorila… Mám sa vlastne opraviť ja sám. S pokorou to urobím. A práve takto narastiem. A získam aj odpovede, prečo sa zlé veci dejú dobrým ľuďom.
Darina Strešňáková
autorka knihy Od nemohúcnosti k pohybu
